Minulý čtvrtek, 29. května, proběhl pokus o první virtuální vyučování. Vyučování bylo dokonce mezinárodní. Kromě naší školy ZŠ Staňkov se jí zúčastnila také škola ze Slovenska, konkrétně ZŠ SNP Horná Ždaňa.

Využili jsme k tomu plugin Wizziq class, který je součástí našeho školního systému MOODLE a pro naše účely je zcela vyhovující.

A jelikož už článek napsala moje slovenská eTwinningová kolegyně Alena Píšová, nemusím jednak článek vymýšlet a především pokud Alenu pouze ocituji, bude můj blog konečně i cizojazyčný ;)

Jediné, co mě hodně zklamalo, byla ne příliš velký počet přihlášených žáků. Z potencionálních 160 žáků se jich přihlásilo přibližně 20. Že by to snad bylo blížícím se koncem školního roku? No co, k volbám do EP jich také více nepřišlo :)
Ale o to více pak potěšil velký zájem a notná dávka kreativity všech přihlášených...

A zde je tedy článek, který je zveřejněn v rámci našeho eTwinningového projektu.

Niektorí vieme, „ako na to“

Často počúvame, že sa žiaci nechcú učiť. Naši siedmaci sú potom asi výnimkou, lebo sa dobrovoľne učili aj vo večerných hodinách. Vďaka eTwinningu a pánovi učiteľovi z partnerskej školy, sa zúčastnili virtuálneho stretnutia - webinaru - na ktorom sa spolu s deťmi zo Staňkova naučili pracovať v aplikácii big huge labs na úpravu fotografií. Aplikácie ich tak zaujali, že ani nezbadali, ako sa minuli dve hodiny a bolo 20.15 hod. Že sa im práca vydarila, si môžete pozrieť v prezentácii.

Ako to prebiehalo?

Najskôr sa nezáväzne dohodli projektoví vedúci ZŠ Staňkov a ZŠ Horná Ždaňa, že by mohli zorganizovať v projekte niečo aj mimo triedy. Zámerom bolo posilniť u detí návyk pravidelného štúdia aj doma a využívania TwinSpace na rozširovanie si zručností. Samozrejme, že to nemalo byť klasické vyučovanie ale skôr zábava, pri ktorej sa deti niečo naučia.

Pán učiteľ Khas hneď vedel, ako na to. Pripravil si prácu s aplikáciou big huge labs a možnosť sprostredkovať ju deťom prostredníctvom tabule wiziq class.

Deťom nerobilo problém ani popasovať sa s výpadkom internetu v jednej z obcí, kde deti bývajú. Kto chcel, išiel k počítaču k spolužiakovi.

Prichádzala podvečerná hodina 18.30, ako sme boli dohodnutí. Žiaci sedeli doma, pri svojich počítačoch, a čakali, čo sa bude diať. Na začiatku sa prihlasovali trochu nesmelo, najmä z našej, slovenskej strany, lebo pre nás to bola prvá skúsenosť, ale potom sa nazbieral celkom slušný počet „večerných“ študentov.

Po vzájomnom privítaní sa, si vzal slovo pán učiteľ a súbežne s premietaním prezentácie, vysvetľoval postup práce s aplikáciou. Po každej časti dal deťom čas na vlastnú tvorbu, ktorú mu hneď posielali. Výsledky nám premietol, aby sme videli, čo sme dokázali. Dokonca sme si aj zasúťažili – bodovali sme hotové práce. Takto sme vytvorili obálku časopisu, poštovú známku a puzzle – samozrejme, všetko zo svojich fotografií.

Že ubehli dve hodiny? To nikto zo žiakov neriešil. Ak musel niekto skončiť skôr, tak sa rozlúčil a odpojil, ale verte, boli to iba ojedinelé prípady, aj to nie z nezáujmu, ale preto, že museli vybaviť niečo iné. Tí, ktorí vytrvali si pýtali predĺženie.

Ako sa to deťom páčilo?

Za všetko hovoria vytvorené práce a otázka, ktorá „padla“ hneď na druhý deň: „Kedy bude ďalšie večerné vyučovanie?“

A potom vraj sa žiaci nechcú učiť!!! Učia sa veľmi radi, iba im musíme vedieť pripraviť zaujímavé témy a postupy, ako to urobil pán učiteľ Khas.