neděle 31. srpna 2014

Čo pre mňa znamená eTwinning?



Alena Píšová, ZŠ SNP Horná Ždaňa

... doteraz som sa nad tým nijako zvlášť nezamýšľala. Kde som to slovo prvýkrát počula, už neviem, ale viem, že som si asi pred tromi rokmi všimla v POP, že ministerstvo školstva odporúča školám zapájať sa do projektov medzinárodnej spolupráce. Trošku som pátrala, na internete, a zistila som, že Národná služba pre elektronickú spoluprácu škôl organizuje aj školenia k eTwinningu. Jedného takého som sa zúčastnila, a hneď ma to zaujalo. A tak som začala s prvými projektmi. Za tých približne dva a pol roka ich bolo 10.

Čo môžem povedať zo svojich skúseností? V prvom rade, že veľmi záleží od projektového partnera, či bude projekt zaujímavý a úspešný. Asi som mala šťastie na partnerov. Z našich projektov sme mali radosť aj my, aj žiaci. Projekty sme robili s Českou republikou, s Nemeckom, Poľskom, Anglickom, Chorvátskom, a všetky boli prínosom pre našich žiakov.

V minulom školskom roku som mala zaprojektované skoro všetky triedy našej školy. Niektoré projekty sme práve ukončili, a hľadáme si nové partnerstvá. Čo teda, pre nás, znamená eTwinning?



Žiaci

V prvom rade je to radosť z práce na spoločnom projekte. Pre deti je to zábava a ani si neuvedomujú, že sa učia, že získavajú nové zručnosti a dovednosti. Spolupracujú, bádajú, triedia poznatky, plánujú spoločné aktivity, vytvárajú spoločné diela. Všetko je o spolupráci. Učia sa navzájom, a to je dôležitý vklad do života. Spoznávajú život, školstvo, kultúru, historické, či prírodné pomery svojich projektových kamarátov. Zlepšujú si konverzáciu v cudzom jazyku. Rozširujú si zručnosti v práci s IKT. Učia sa od partnerov používať nové aplikácie a predstavujú tie, ktoré poznajú. Vznikajú priateľstvá, často dlhodobé. Aj moji žiaci si stále píšu s chorvátskymi kamarátmi, hoci projekt sme už ukončili. A čo je asi najdôležitejšie, ich práca na vyučovacích hodinách má zmysel. Už nepíšu text, nevytvárajú prezentácie, videá ... len preto, aby si precvičili naučené, teraz píšu, vytvárajú, prezentujú do spoločného projektu s kamarátmi. Je pre mňa kladným indikátorom poznanie, že aj žiaci, ktorí sa na hodinách informatiky veľmi neusilovali, keď sme začali pracovať na projekte, zmenili svoj postoj a ich činnosť na hodinách je výborná. Je fantastické vidieť, že deti, ktoré väčšinou tvrdia, že sa neradi učia, sa večer o 18.30 hod. dobrovoľne doma pripoja do virtuálnej učebne a so žiakmi z partnerskej školy vytvárajú návrhy na obálky časopisov a ďalšie zaujímavé ilustrácie, ktoré potom použijú na školskej nástenke. A príde 21.00 hod. a oni si od vedúcich projektu pýtajú ešte ďalšiu úlohu. eTwinningové projekty búrajú mýty, že sa deti neradi učia.

Učiteľ

vedúci projektu: Ja som v eTwinningu v podstate získala to, čo aj deti. V prvom rade sú to vynikajúci ľudia. Získala som priateľov, s ktorými si aj po ukončení projektu občas napíšeme, ako sa nám darí a poradíme si v rôznych veciach, či už projektových, alebo školských. Každý z projektových partnerov ma niečím obohatil, a dúfam, že oni to cítia rovnako. Niekedy sú to práve technické veci pri práci a komunikácii, ale aj spôsob vedenia projektu, práca s deťmi, organizácia práce v skupine, vedenie projektového vyučovania ... je veľa vecí, ktoré si navzájom porovnávame a učíme sa navzájom. Obohacujeme tým nielen seba, ale aj svoju školu. Predtým by ma ani nebolo napadlo, že sa budeme učiť cez internet. A teraz sa zúčastňujeme online kvízov, virtuálnych prechádzok, plánujeme spoločnú, virtuálnu vyučovaciu hodinu.
A veľmi ma teší, že deti sú na hodinách tvorivé, že sa nenudia a majú radosť.

Škola a učiteľský kolektív

Nemôžem si sťažovať na svojich kolegov, vždy, keď som ich požiadala o pomoc, neodmietli. Nestávalo sa to často, ale najmä v cudzích jazykoch som potrebovala, aby skontrolovali a pomohli pri komunikácii. Ale stále to brali, že sa iba „hrajkáme“. Až v minulom školskom roku Národná služba pre elektronickú spoluprácu vyhlásila jarné projektové aktivity (nepamätám si, aký to malo názov). Spolu s deťmi sme pripravili prezentácie troch projektov. Školskú chodbu sme premenili na galériu, v ktorej sme vystavili fotografie z projektovej činnosti. Deti urobili pozvánky pre učiteľov. Pripravili sme čajík a keksíky. Prišli všetci, chýbali len tí, ktorí mali neodkladnú povinnosť. Deti rozprávali o svojich projektoch a zároveň sme sa pripojili do pracovného priestoru a všetko aj ukazovali na interaktívnej tabuli. A od tej chvíle som cítila, že sa postoj kolegov k eTwinningovým projektom zmenil. Myslím, že si začali vážiť, čo deti robia a dokážu. A teraz to už nie je iba o tom:.. “ Prosím ťa prelož, skontroluj....“ ... ale už aj sami navrhnú, že napríklad pozdravy pre deti v Anglicku urobia na svojej hodine angličtiny a pod.

Škola získava vyšší kredit aj na verejnosti. Téma eTwinningu je pravidelnou témou našej webovej stránky, aj školského radia, ktorého vysielanie sa dá vypočuť tiež na našom webe. Výstavku na chodbe školy priebežne inovujeme, a teší nás, že si ju rodičia, ktorí prichádzajú na rodičovské združenia so záujmom prezerajú.

Čo nám teda dal eTwinning?

Inovatívny prístup k vyučovaniu a spokojné a tvorivé deti, ktoré sa na hodinách nenudia. Myslím, že viac si už ani netreba priať.

Uveřejněno s laskavým svolením autorky.

Žádné komentáře:

Okomentovat